Včera nám Mikiho čierne oči v rozhovore s redaktorkou Markízy nasľubovali Modré z neba…
Ale na rozdiel od tejto relácie, nám žial, tento človek nemôže už ponúknuť nič lepšie ako svoj odchod.
Svoju historickú úlohu splnil, vyhral nad Mečiarom. Tam mala jeho politická púť skončiť a zapísal by sa pozitívne do histórie.
Ale tomuto drobnému človiečikovi zachutila moc a v kombinácií s prílišnou ambicióznosťou ho hnala vpred.
Vybral si politiku menšieho zla a tváre, ktorá stojí v opozícii s tým najväčším zlom.
Tu mu prišiel vhod p.Fico. Podobná postavička ako Miki, s obrovskými ambíciami a predsavzatiami s minimálnou použiteľnosťou v praxi.
A kariéra mohla pokračovať – buď ja alebo tento súdruh nám dával na výber aj keď už z pozadia p.Radičovej.
Jeho jediné dobré rozhodnutie.
Ale ako to býva, ak je človek roky na výslní , ťažko bude znášať tieň nad sebou.
A tak sa vcelku bravúrne tento žoviálny intrigán zbavil Radičovej a zasadol si opäť na trón.
A včera zmietaný v klasickom afekte, hranom pokoji, prechádzajúc pomaličky do recitovania si chcel svojho voliča získať späť aj tvrdením, že s Ficom nie.
Ale vo svojej osamelosti a mikrosvete nepochopil, že už mu nik neverí a argument, lebo Fico nepostačí.
Posledná bodka bola neurčitá zahmlená odpoveď na kauzu platina.
A to bol môj posledný platinový klinec do rakvy menom SDKU.
Môj hlas už viac nedostanú.